1.-6.10.2018

Milujeme Taliansko. Na tom sme sa zhodli už dávno. Aj na tom, že ho chceme preskúmať celé. A aj na tom, že v lete určite na juh Talianska nepôjdeme. Október je, aj vzhľadom na ceny leteniek, na cestu na Sicíliu vhodnejší.

Večerný let do Catanie prebehne rýchlo, ubytovanie máme búknuté v centre Catanie, prenájom auta sme už však nestihli, preto naše prvé kroky z letiska vedú do budovy s požičovňami áut. Najprv overený Avis, slečna za pultom nám ochotne vypočíta, že na 5 dní nás to bude stáť 420 EUR. Cena sa nám vôbec nepáči, Mariana vyťahuje svoju Avis kartu a pýtame si zľavu na klubovú kartu. Slečna sa pustí do zložitých výpočtov a cenu so zľavovou kartou stanoví na 432 EUR. Nejaká zvláštna zľava! Necháme slečnu na pokoji a prejdeme do odporúčanej požičovne Sicilybycar, kde nám mladý muž ponúkne cenu 170 EUR s plným poistením a GPS zdarma. Peťo odmieta v navigácii nastaviť angličtinu, preto celých 5 dní počúvame : a duecento metri alla biforcazione svolta a sinistra.   

Catania

Vybrať si v požičovni veľké auto, aby sa do kufra zmestila aj batožina, je jedna vec, ale zaparkovať v centre Catanie druhá. Mali sme si radšej požičať mopedy! Najprv sa tešíme, že priamo pod našimi oknami je 1 miesto voľné. Ale len kým sa z okna nevykloní staršia pani a s nadávkami nás posiela preč. To je miesto jej syna a ona mu ho celý večer stráži. Po dlhšou krúžení sa nám to nakoniec podarilo , rýchlo sa ubytujeme a zbehneme na drink do mesta. Centrum je úplne blízko, už je však polnoc a pomaly sa všetky bary zatvárajú. Iba pod mostom je otvorený pojazdný bufet, sedíme , samí katánci a my do neskorej noci a vychutnávame teplý večer, obklopení zápachom z rybej tržnice.  

Ráno vyzerá rybia tržnica ešte zaujímavejšie, sú tu veľké stánky s pestrým výberom, ale aj katánci, ktorí predávajú rovno z vedra rybu, čo ulovili ráno v mori. My si vyberáme ustrice, podávajú ich na papierovom tanieriku s polkou citróna, 3 kusy za 4 eurá. Na tržnici sú iba chlapi, chlapi predávajú, chlapi nakupujú a tiež samí chlapi pozorujú z ulice nad tržnicou dianie. Ako v La Scale z balkóna. Mesto sa rozhodneme spoznať z vagóna turistického vláčika. Povozí nás po širšom centre, sprievodca vysvetľuje históriu mesta, viac nás však zaujíma život na uliciach. Zo všetkých pamiatok si k bližšiemu preskúmaniu vyberáme Duomo Sv. Agáty. Catania je spolu s ďalšími siedmymi sicílskymi mestami zapísaná do zoznamu Unesco, jej centrum je skutočne nádherné, história na nás dýcha z každej budovy a uličky. Ale na našej ulici, čo je len o pár ulíc ďalej, už na nás dýcha len smrad smetí, povaľujúcich sa okolo preplnených kontajnerov. 

Syrakúzy

Poobede vyrazíme do Syrakúz. Historické centrum sa nachádza na ostrove Ortygia, ktoré sa ľahko dá prejsť pešo krížom krážom. Je tu veľmi pekne, úzke staré uličky, plné umeleckých obchodíkov, veľké námestie s Duomo, fontány a nakoniec zakotvíme v reštaurácii na nábreží pri misách morských plodov a domácich hranoliek, najlepších, aké sme kedy jedli. Kým jeme, začne liať a leje až do večera a potom aj najbližšie 2 dni. Ešte prší iba pár minút a už sa na ulicu vyroja tzv. good priceovci - pouličný predavači s tovarom za dobrú cenu, tentokrát sú to dáždniky a pršiplášte. Kupujeme si farebné pršiplášte, ktoré sa stanú našimi spoločníkmi na celý pobyt.

Noto

Noto je neďaleko Syrakúz, je to typické sicílske barokové mesto, spolu s Cataniou a ďalšími mestami je zapísané v zozname Unesco od roku 2002. Všetky budovy sú rovnakej žltej farby, v prvom kostole dostaneme do ruky mapku mesta a ideme podľa nej. Sicílčania sú zhovorčivý národ, jeden sa nás pýta, odkiaľ sme. Chvíľu rozmýšľa, čo to Slovensko asi je - Á, Sagan! Aspoň, že niečo o Slovensku vie. Dlho sa v Note nezdržíme, jednak stále prší a už sme aj unavení, vraciame sa do Catanie spokojní s dnešným nazretím do sicílskej histórie.   

Catania a cesta do Taorminy 

Na druhý deň stále hlásia dážď, musíme plánovaný program zmeniť. Na Etnu sa nejde, preto zamierime ešte raz do mesta. Tržnica nás neprestáva baviť, nakupujeme ovocie, syry, olivy, šunku, keď zrazu začne liať. Ako keď je u nás v lete prietrž mračien. Kanalizácia nestíha, po ceste tečú potoky po členky. Chvíľu stojíme v obchodíku a čakáme kedy prestane. Zatiaľ naučím staršieho katalánca: " prší ", on mňa učiť nemusí, viem, že sa to povie: " piove a dritto ". Vraví, že u nich nikdy takto neprší, vraj sme to doniesli zo Slovenska. Darmo mu tvrdíme, že u nás je momentálne teplejšie ako na Sicílii a krásne slnečno.  

Je čas sa presunúť do Taorminy, kde budeme bývať ďalšie 2 noci. Už neprší, to je príležitosť konečne sa okúpať v mori. Stojíme na pláži Paradiso, nevyzerá to ako raj, je úplne prázdna a nie veľmi čistá, voda je však teplá, teplejšia ko vzduch. Kúpeme sa iba traja, Majo stojí na brehu v páperke a čaká na nás, kým sa vyčľapkáme.  

Forza d´Agro

Historických miest už máme dosť, chceme zažiť aj sicílsku dedinku. O jednej sme sa dočítali, že je blízko Taorminy a režisér Francis Coppola si ju vybral na natáčanie Krstného otca. Existuje aj dedina Corleone, tam sa však Krstný otec nenatáčal, na to je už Corleone príliš moderné. Avšak Forza d´Agro má stále zachovaný typický sicílsky vidiecky ráz. Tu v kostole Capo di tutti capi Don Corleone ženil syna Michaela. Je tu krásne, hneď vedľa kostola sú krčmičky, všetky tvrdia, že ku nim chodil Al Pacino na granitu a dosvedčujú to fotografiami z natáčania filmu a Al Pacina vychádzajúceho z ich baru. My si dávame limoncelo a canelu- typický sicílsky dezert z oblátky plnenej ricotou s figovým džemom.

Messina

V Messine sú 2 dôležité veci- obchod Don John a orloj. Don John je len pre pánov, výnimočne sme my dve s Marianou tie, ktoré sedia a čakajú na pánov, kým nakúpia. Predavača zaujíma, odkiaľ sme. Opäť ten zadumaný pohľad, rozmýšľa, čo mu ten názov - Slovakia - hovorí. Á - Hamsik. Ešteže máme tie celebrity. Pomáhame Majovi a Peťovi nakúpené veci odniesť, pulóver na seba, kravatu tiež, opasok okolo pása a hneď je menej tašiek. Takto pekne vystrojení sa domotkáme k Orloju. Vždy o 12:00 sa začína divadlo, zbieha sa tu celkom dosť ľudí. Stoja s hlavami vykrútenými dohora a čakajú, kým presne o 12:00 zareve lev, hýbe pri tom chvostom a hlavou , v labe vlajka Messiny. Potom kikiríka kohút a za ním nasleduje procesia- pozlátení apoštoli sa krútia dookola, za zvukov Ave Marie sa v prázdom okienku vynorí kostolík Santa Maria, ktorý sa nachádza tu v Messine. Okrem tohto poludňajšieho predstavenia sa každú štvrťhodinu mení postavička v najspodnejšom okne. Hodina začína malým chlapcom, ktorý sa zmení na dospelého muža a na konci hodiny ako starec odchádza, aby sa tento kolobeh opäť s ďalšou hodinou zopakoval.

Trochu sme vyhladli, rozhodneme sa ochutnať sicílsku špecialitu- briošku s pistáciovou zmrzlinou. Majo sa smeje nášmu pomenovaniu - brioška, u nich v Modre sa to vždy volalo lúpačka. Takže my jeme briošku a Majo lúpačku. 

Savoca

Po ceste späť do Taorminy máme jeden cieľ - dedinku, kde sa tiež natáčal Krstný otec- Savocu. Napriek tomu, že je to len malá dedinka, nachádza sa v nej 13 kostolov. Do pár nazrieme, sú to krásne, staré sicílske kostolíky. Známejší ako kostolíky je Bar Vitelli, v ktorom Michael Corleone požiadal Apolloninho otca o povolenie stretávať sa s jeho dcérou. Počas nakrúcania tu Al Pacino často popíjal granitu. My si ju dávame tiež, originálnu citrónovú, veľmi chutnú. Celý bar je vyzdobený fotkami a artefaktami z natáčania.

Taormina

Celý čas v Savoce prší, prší aj po návrate do Taorminy. Pôvodný plán, vyviezť sa hore do mesta lanovkou, sme zamietli. Škoda peňazí za lanovku, keď z nej aj tak nič neuvidíme. Mesto Taormina sa vypína na skale Monte Tauro 200 metrov nad plážami, okrem lanovky sa do mesta dá dostať aj kľukatými cestami, ktoré v lete musia byť beznádejne preplnené. Teraz tu niet nikoho, aj parkoviko je poloprázdne, v meste je dosť ľudí, ale nie priveľa. Veľmi sa nám v Taormine páči, keby sme mali viac času , prišli by sme sem aj za bieleho dňa, aby sme mohli navštíviť aj grécke divadlo, ktoré je teraz večer už zatvorené. Aspoň, že obchody sú ešte otvorené, kupujeme si kabelky, nedá sa predsa prísť z dovolenky v Taliansku bez novej kabelky.  

Po poslednej noci v Taormine sa zobudíme do pekného rána. Konečne neprší, ešte v pyžamách vybehneme s Marianou na pláž. More je po daždi veľmi búrlivé, do vody sa ísť nedá. Aspoň poskakujeme po brehu vo vlnách a strážca pláže na nás kričí, nech sa stiahneme na breh, je to nebezpečné. A veru, silnejšia vlna strhne Marianu z nôh. Rýchle sa praceme viac k brehu, nie že nás ukradne Poseidon! Je čas presunúť sa do Millazza, kde strávime poslednú noc v hoteli Il Principe.  

Vulcano

Millazzo sme zvolili preto, lebo z neho sa dá najrýchlejšie dostať na Vulcano, jeden z Liparských ostrovov. Rýchloloď vyráža z prístavu o 12:15. Nikdy predtým sme sa na rýchlolodi neplavili. Ako naberá rýchlosť, dvíha sa z vody a letí po hladine ako blesk. Ani nie za hodinu sme na ostrove Vulcano, ktorý je presne tým, čoho názov nesie- vulkánom. Na Vulcano sa chodí kvôli bahenným kúpeľom, prejdeme pár metrov od prístavu a za pár EUR sa dostaneme do oploteného areálu s lavičkami a bahenným jazierkom. Všetky šperky treba dať dole a plavky si tiež zobrať len staršie. Síra všetko zničí. Voda v jazierku je ledva po kolená, sadáme na dno a natierame sa sírnym bahnom, Je dobré na pleť, okrem toho bahno lieči aj kožné, reumatické, či dýchacie problémy. Z dna jazierka bublinkuje horúca síra, sem -tma vyskočíme, keď nás popáli na zadku alebo rukách. Horúce sírne bublinky vychádzajú aj z dna mora, kde sme sa vybrali opláchnuť. Je to divný pocit, plávať v studenom mori a miestami sa pritom popáliť horúcim sírnym plynom.

Po obede ideme na výstup ku kráteru Grand Cratere. Trvá nám necelú hodinku vyliezť na 390 metrov vysoký kužeľ stále aktívnej sopky. Je odtiaľto nádherný výhľad na ostatné Liparské ostrovy. Z krátera stúpa síra, zem je na viacerých miestach úplne žltá od síry, toto je prostredie, v akom sme ešte nikdy neboli. Zostup z krátera je rýchly a do odchodu lode sa stihneme ponoriť do bahna ešte raz.

Ak sa niekedy ešte na Sicíliu vrátime, vyhradíme si viac času na Liparské ostrovy, sú zaujímavé a krásne a aj keď lístky na loď neboli najlacnejšie, výlet na Vulcano stál za to. 

Etna

Dnes je náš posledný deň, večer odlietame domov. Ostal nám posledný bod programu- Etna. Konečne sa aj počasie umúdrilo, na Etne hlásia deň bez zrážok. Najprv to tak nevyzerá, dole v obci Nicolosi , odkiaľ začíname stúpať nahor, je veľká oblačnosť, ale po chvíli jazdy vystúpame nad oblaky a pri chate Sapienza vo výške 1900 metrov sa nám ukazuje slnko. Etna je jedna z tých destinácií, kde sú vždy turisti. V lete to tu musí byť preľudnené, lebo aj teraz v októbri je tu celkom dlhý rad na lístky na lanovku. Ide to však rýchlo a už sa vezieme až do výšky 2500 metrov. Tu hore je už riadna zima, nečudo, že dole pri lanovke požičiavajú vetrovky, aj vidíme veľa ľudí v takýchto erárnych vetrovkách. A potom sú tu ešte také zjavy ako japonská turistka v letných šatách a sandálach, trasúca sa od zimy. Niektorí turisti pokračujú pešo, my ideme terénnym autobusom, ktorý sa po sopečnej pôde namáhavo štverá až do výšky skoro 3000 metrov. V cene lístka je aj sprievodca na peší okruh po okraji krátera . Výklad sprievodcu je zaujímavý, niektoré krátery sú veľmi mladé ( skoro ako my ), niektoré vznikli naozaj nedávno, napríklad minulý rok. Dokonca v diaľke vidíme aj malú erupciu- trochu dymu, a čerstvý hnedý fľak na bielom snehu. Sú len 2 stupne a fúka silný vietor, sme radi, že máme svoje páperky, ktoré nás sprevádzajú na každú, či zimnú alebo letnú, dovolenku. Od 3000 metrov vyššie sa už drží sneh. Keď odhrabeme kus lávových kameňov z povrchu, zem pod ním je horúca. Na vrchol Etny sa vystúpiť nedá, jeho výška sa podľa erupcii mení, teraz má asi 3329 metrov.

Dole ideme rovnako ako hore a z parkoviska kľukatými uličkami až k moru. Hľadáme vhodnú pláž, nakoniec až v Catanii ostaneme na pláži Azzuro. V lete je to možno krásna pláž, teraz pôsobia modrobiele prezliekacie kabíny smutne. Voda je opäť veľmi teplá, teplejšia ako vzduch, kúpeme sa až do tmy. Posledná večera v reštaurácii na pláži a môžeme letieť domov.